Vlastná cesta

Vlastná cesta

Zdá sa, akoby sme sa všetci rodili s vopred predurčenými životmi. Zdá sa, akoby slovo SLOBODA v tomto svete úplne stratilo svoj skutočný význam. Každý jeden z nás dostane do vienka semienko krásy, potenciál rastu. Problém je, že prichádzame vtedy, keď nie je potrebný náš potenciál, ale iba naša fyzická účasť. Akosi sa zabudlo na to, že kolektív je len stretnutie viacerých indnividualít. V dnešnej spoločnosti sa akosi zabudlo na to podstatné, zabudlo sa na nás! Už tu systém, vláda alebo akokoľvek to nazveme, nie je tu viac pre nás, ale skôr sme tu my pre ňu. Pod jej obrovským tlakom sa naša sloboda zmenila na slobodu výberu. Môžeme si vybrať, či budeme robiť to či ono, avšak vždy máme k dispozícii určité dopredu pripravené odpovede. Zdá sa, akoby nikoho nezaujímalo to, čo môžeme tomuto svetu priniesť, čo na ňom môžeme zmeniť. Najhoršie je, že súčasný systém stojí na veľmi krehkých a hlavne dlhodobo neudržateľných pilieroch a preto by ho bolo potrebné zmeniť celý. Na jednej strane všetci nespokojní hlásame a voláme po zmene, no paradoxne na strane druhej, nechceme zmeniť ani len tú jedinú jedinučkú vec, na ktorú máme skutočne dosah. Pohodlie, komfort, hýčkanie, istota, ale aj strach v nás vyvoláva apatiu voči zmene.

Táto spoločnosť má tak vyhriaté stoličky pod svojimi zadkami, že len ťažko sa zdvihne a niečo pre to spraví. Ak chceme teda lepší zajtrajšok, ba skôr lepší dnešok, tak musíme zmeniť svoj pohľad na svet, musíme sa naň konečne začať pozerať s otvorenými očami a predovšetkým sa neizolovať. Svet neslúži nám a ani my by sme sa nemali stať civilizačnými otrokmi. Sme tu jeden pre druhého. Vzájomné spolunažívanie, symbióza, harmónia a synergia by sa mali stať atribútmi modernej generácie. Ak budeme naďalej len tak stát a nečinne sa prizerať, nič sa neobráti k lepšiemu, všetko ostane tak ako predtým. Pokiaľ sa nám teda niečo nepozdáva, ak máme voči niečomu výhrady, tak by sme sa nemali báť postaviť a povedať si svoj názor. Nemali by sme sa schovávať v dave a slepo pritakávať všetkému, čo nám povedia. A nemali by sme ani ignorovať to, čo sa tu dnes deje a pácha na nás samých, na našich bratoch a sestrách. Dúfam, že táto biblická veta v nás vzbudí záujem a že sa pokúsime niečo pre túto zmenu spraviť aj my sami. Bez toho to totiž nepôjde. Čo je potrebné zmeniť? Hitom 21. storočia sa stáva úspech, kariéra, ambicióznosť, odhodlanie a zápal. Je smutné, že sme všetci prijali hru tohoto systému a berieme život, aký nám spoločnosť ponúka. Je smutné, že nikoho z nás už nezaujíma, prečo je všetko v tomto svete postavené na hlavu.

Všetko sa robí presne naopak. Prečo je tomu tak? Prečo sa nám nechce niečo spraviť? Odpoveďou na to môže byť, že sme si až príliš zvykli na pohodlie a komfort, ktorý nám zo sebou prináša. Zvykli sme sa nechať utešovať a zvykli sme si nahovárať, že my sami aj tak nič nezmôžeme. No a keď si to povieme my sami, ak sa o tom dokážeme presvedčiť, tak potom ... koniec si už vieme domyslieť. Kde nie je snaha, tam skrátka nevznikne nič. Problémom ale nie sme len my. Hlavným kameňom úrazu je spoločnosť. Vyšší princíp, ktorý sme my a naši predkovia vytvorili. Vybudovali sme mašinériu, ktorá potrebuje byť kŕmená, potrebuje byť neustále živená energiou svojich obyvateľov. A v tom tkvie naša vina. V tom, že sa nechávame vyciciavať týmto kolosom. Ona je totiž skutočná a aby ňou mohla zostať, potrebuje nás. Potrebuje našu energiu, našu disciplínu. Ona má svoje lákadlá, ktorými nás drží pri sebe, vypĺňa prázdne miesta v našom vnútri a poskytuje nám pocity bezpečia a istoty. Ak si ale raz uvedomíme, že sú to len jej zbrane a že nič z toho, čo nám akože dáva, nám v skutočnosti dať nemôže, stratí nad nami kontrolu, moc. Nič také ako istota v tomto svete nemá miesto. Život na Zemi, ale aj všade vo vesmíre, má jednu spoločnú a základnú vlastnosť. A tým je pohyb, neustála zmena. Ako v ňom potom môžeme hľadať istotu? Všetko je v neustálom pohybe, to znamená, že všetko je neisté. A my máme z tejto neistoty strach. Bojíme sa a spoločnosť to zneužíva. Kŕmi nás fiktívnou potravou, zatiaľ čo sa priživuje na našej reálnej energii.

To je tá stupídna hra, ktorú s ňou hráme. Dali sme vláde právomoci a tie boli zneužité proti nám. Moc je silná droga, veľmi návyková a navyše legálna. Čo je však ešte horšie, že onu legalitu aj sama definuje. To je zvrátené. Systém na nás vyvíja obrovský nátlak. Či už je to prostredníctvom spoločnosti, zákonov, príkazov, obmedzení, tento tlak je stále silnejší a silnejší. Zriadenie a politika v tomto zmysle hrajú veľkú rolu pri rozvoji jedincov. Tým myslím, že jedinca utláčajú a do popredia postavili vyššie dobro. Dobro nás všetkých. (Ak je dobro viacerých cennejšie ako dobro jedného z nás, čo je to potom za dobro?) Ale mi to zhlteneme aj s navyjákom. Toto dobro nám určuje, ako máme rozmýšľať, ako máme konať, určuje čo je správne, morálne, žiadostivé a čo je naopak nechcené a odopierané. Ak chceme ako osobnosť zapadnúť, musíme sa jej prispôsobiť, musíme hrať jej hru. A tou hrou je boj, boj o majetok, peniaze a úspech.

Zdroj: kniha AdaM - Vlastná cesta

http://andrejdamateas.sk/

Další příspěvky autora: michelllin

Články ve stejných kategoriích:

Zajímavé myšlenky   Singles   Kariéra   Soukromý život a kariéra   Ostatní